V poslednom čase americká vláda naďalej eskalovala svoju politiku „recipročných ciel“, pričom formálne zaradila Bangladéš a Srí Lanku do zoznamu sankcií a zaviedla vysoké clá vo výške 37 %, respektíve 44 %. Tento krok nielenže zasadil „cielenú ranu“ ekonomickým systémom oboch krajín, ktoré sú vysoko závislé od vývozu textilu, ale spustil aj reťazovú reakciu v globálnom dodávateľskom reťazci textilu. Aj americký domáci textilný a odevný priemysel sa ocitol pod dvojitým tlakom prudko rastúcich nákladov a otrasov v dodávateľskom reťazci.
I. Bangladéš: Vývoz textilu stráca 3,3 miliardy dolárov, v stávke sú milióny pracovných miest
Ako druhý najväčší vývozca odevov na svete je textilný a odevný priemysel „ekonomickou záchranou“ Bangladéša. Toto odvetvie prispieva 11 % k celkovému HDP krajiny, 84 % k celkovému objemu jej exportu a priamo zamestnáva viac ako 4 milióny ľudí (z ktorých 80 % tvoria ženy). Nepriamo tiež podporuje živobytie viac ako 15 miliónov ľudí v predchádzajúcich a odberateľských priemyselných reťazcoch. Spojené štáty sú druhým najväčším exportným trhom Bangladéša po Európskej únii. V roku 2023 dosiahol export textilu a odevov z Bangladéša do USA 6,4 miliardy dolárov, čo predstavuje viac ako 95 % jeho celkového exportu do USA, pričom pokrýva stredne až nízkorozpočtový rýchloobrátkový spotrebný tovar, ako sú tričká, džínsy a košele, a slúži ako hlavný zdroj dodávateľského reťazca pre amerických maloobchodníkov, ako sú Walmart a Target.
Zavedenie 37 % cla USA na bangladéšske výrobky tentoraz znamená, že bavlnené tričko z Bangladéša, ktoré pôvodne stálo 10 dolárov a malo vývoznú cenu 15 dolárov, bude musieť po vstupe na americký trh zaplatiť ďalších 5,55 dolára na clo, čím sa celkové náklady priamo zvýšia na 20,55 dolára. Pre bangladéšsky textilný priemysel, ktorý sa spolieha na „nízke náklady a nízke ziskové marže“ ako svoju hlavnú konkurenčnú výhodu, táto colná sadzba ďaleko presiahla priemernú ziskovú maržu odvetvia vo výške 5 % – 8 %. Podľa odhadov Bangladéšskej asociácie výrobcov a vývozcov odevov (BGMEA) po nadobudnutí účinnosti ciel vývoz textilu z krajiny do USA prudko klesne zo 6,4 miliardy dolárov ročne na približne 3,1 miliardy dolárov s ročnou stratou až 3,3 miliardy dolárov – čo zodpovedá strate takmer polovice podielu textilného priemyslu krajiny na americkom trhu.
Ešte kritickejšie je, že pokles exportu spustil vlnu prepúšťania v tomto odvetví. Doteraz 27 malých a stredných textilných tovární v Bangladéši ukončilo výrobu kvôli strate objednávok, čo malo za následok nezamestnanosť približne 18 000 pracovníkov. BGMEA varovala, že ak clá zostanú v platnosti dlhšie ako šesť mesiacov, viac ako 50 tovární v celej krajine sa zatvorí a počet nezamestnaných môže presiahnuť 100 000, čo bude mať ďalší vplyv na sociálnu stabilitu a istotu živobytia ľudí v krajine. Zároveň je bangladéšsky textilný priemysel vysoko závislý od dovážanej bavlny (približne 90 % bavlny sa musí nakupovať z USA a Indie). Prudký pokles príjmov z exportu povedie aj k nedostatku devízových rezerv, čo ovplyvní schopnosť krajiny dovážať suroviny, ako je bavlna, a vytvorí začarovaný kruh „klesajúci export → nedostatok surovín → pokles kapacít“.
II. Srí Lanka: 44 % úľavy od ciel vedú k hospodáreniu, pilierový priemysel je na pokraji „pretrhnutia reťaze“
V porovnaní s Bangladéšom je srílanský textilný priemysel menší, ale zároveň predstavuje „základný kameň“ národného hospodárstva. Textilný a odevný priemysel prispieva 5 % k HDP krajiny a 45 % k celkovému objemu exportu s viac ako 300 000 priamymi zamestnancami, čo z neho robí kľúčové odvetvie pre hospodárske oživenie Srí Lanky po vojne. Jeho exportu do USA dominujú stredne až vysoko kvalitné látky a funkčné oblečenie (ako napríklad športové oblečenie a spodná bielizeň). V roku 2023 dosiahol srílanský textilný export do USA 1,8 miliardy dolárov, čo predstavuje 7 % amerického dovozného trhu so stredne až vysoko kvalitnými látkami.
Zvýšenie colnej sadzby pre Srí Lanku zo strany USA na 44 % tentoraz z nej robí jednu z krajín s najvyššími colnými sadzbami v tomto kole „recipročných ciel“. Podľa analýzy Srílanskej asociácie vývozcov odevov (SLAEA) táto colná sadzba priamo zvýši náklady krajiny na vývoz textilu približne o 30 %. Napríklad hlavný exportný produkt Srí Lanky – „športová látka z organickej bavlny“ – bol pôvodne 8 dolárov za meter. Po zvýšení ciel sa cena zvýšila na 11,52 dolárov, zatiaľ čo cena podobných výrobkov dovážaných z Indie a Vietnamu je len 9 až 10 dolárov. Cenová konkurencieschopnosť srílanských výrobkov bola takmer úplne narušená.
V súčasnosti niekoľko exportných podnikov na Srí Lanke dostalo od amerických zákazníkov „oznámenia o pozastavení objednávok“. Napríklad Brandix Group, najväčší srílanský exportér odevov, pôvodne vyrábal funkčnú spodnú bielizeň pre americkú športovú značku Under Armour s mesačným objemom objednávok 500 000 kusov. Teraz kvôli problémom s clami presunula spoločnosť Under Armour 30 % svojich objednávok do tovární vo Vietname. Ďalší podnik, Hirdaramani, uviedol, že ak sa clá nezrušia, jeho export do USA utrpí do troch mesiacov straty a môže byť nútený zatvoriť dve továrne v Kolombe, čo ovplyvní 8 000 pracovných miest. Okrem toho sa srílanský textilný priemysel spolieha na model „spracovania s dovážanými materiálmi“ (dovážané suroviny tvoria 70 % z celkového počtu). Zablokovanie exportu povedie k nahromadeniu zásob surovín, čo zaťaží prevádzkový kapitál podnikov a ďalej zhorší ich prevádzkové ťažkosti.
III. Americký domáci sektor: Otrasy v dodávateľskom reťazci + prudko rastúce náklady, priemysel uväznený v „dileme“
Colná politika americkej vlády, ktorá sa zdá byť zameraná na „zahraničných konkurentov“, v skutočnosti spôsobila „odpor“ voči domácemu textilnému a odevnému priemyslu. Ako najväčší svetový dovozca textilu a odevov (s objemom dovozu 120 miliárd dolárov v roku 2023) vykazuje americký textilný a odevný priemysel vzorec „domácej produkcie a závislosti od dovozu“ – domáce podniky vyrábajú prevažne suroviny, ako je bavlna a chemické vlákna, zatiaľ čo 90 % hotových odevných výrobkov je závislých od dovozu. Bangladéš a Srí Lanka sú dôležitými zdrojmi oblečenia strednej až nižšej triedy a látok strednej až vyššej triedy pre USA.
Zvýšenie ciel priamo zvýšilo obstarávacie náklady amerických domácich podnikov. Prieskum Americkej asociácie pre odevy a obuv (AAFA) ukazuje, že priemerná zisková marža amerických dodávateľov textilu a odevov je v súčasnosti iba 3 % – 5 %. Cla vo výške 37 % – 44 % znamená, že podniky buď „samy absorbujú náklady“ (čo vedie k stratám), alebo ich „prenášajú do konečných cien“. Ako príklad si vezmime JC Penney, amerického domáceho maloobchodníka, kde pôvodná maloobchodná cena džínsov nakúpených z Bangladéša bola 49,9 USD. Po zvýšení ciel, ak sa má zisková marža udržať, maloobchodná cena sa musí zvýšiť na 68,9 USD, čo predstavuje nárast o takmer 40 %. Ak sa cena nezvýši, zisk na pár nohavíc klesne z 3 USD na 0,5 USD, takže zisk takmer nezostane.
Zároveň neistota v dodávateľskom reťazci postavila podniky pred „rozhodovaciu dilemu“. Julia Hughesová, prezidentka AAFA, na nedávnej priemyselnej konferencii poukázala na to, že americké podniky pôvodne plánovali znížiť riziká „diverzifikáciou miest obstarávania“ (napríklad presunom niektorých objednávok z Číny do Bangladéša a na Srí Lanku). Náhla eskalácia colnej politiky však všetky plány narušila: „Podniky nevedia, ktorá krajina bude ďalšia zasiahnutá zvýšením ciel, ani nevedia, ako dlho budú colné sadzby trvať. Neodvážia sa ľahko podpísať dlhodobé zmluvy s novými dodávateľmi, nieto ešte investovať finančné prostriedky do budovania nových kanálov dodávateľského reťazca.“ V súčasnosti 35 % amerických dovozcov odevov uviedlo, že „pozastavia podpisovanie nových objednávok“ a 28 % podnikov začalo prehodnocovať svoje dodávateľské reťazce a zvažuje presunutie objednávok do Mexika a krajín Strednej Ameriky, na ktoré sa nevzťahujú clá. Výrobná kapacita v týchto regiónoch je však obmedzená (schopná prijať iba 15 % dovozu odevov z USA), čo sťažuje krátkodobé zaplnenie medzery na trhu, ktorú zanechali Bangladéš a Srí Lanka.
Okrem toho americkí spotrebitelia v konečnom dôsledku „zaplatia účet“. Údaje z amerického Úradu pre štatistiku práce ukazujú, že od roku 2024 sa index spotrebiteľských cien (CPI) pre odevy v USA medziročne zvýšil o 3,2 %. Neustále ovplyvňovanie colnej politiky môže do konca roka viesť k ďalšiemu nárastu cien odevov o 5 % až 7 %, čo ďalej zintenzívni inflačné tlaky. Pre skupiny s nízkymi príjmami tvoria výdavky na odevy relatívne vysoký podiel disponibilného príjmu (približne 8 %) a rastúce ceny priamo ovplyvnia ich spotrebnú kapacitu, čím sa obmedzí dopyt na domácom trhu s odevmi v USA.
IV. Rekonštrukcia globálneho dodávateľského reťazca textilu: Krátkodobý chaos a dlhodobé prispôsobovanie sa koexistujú
Eskalácia ciel USA voči Bangladéšu a Srí Lanke je v podstate mikrokozmom „geopolitizácie“ globálneho dodávateľského reťazca textilu. V krátkodobom horizonte táto politika viedla k „vákuovej zóne“ v globálnom dodávateľskom reťazci odevov strednej a nižšej triedy – straty objednávok v Bangladéši a na Srí Lanke nedokážu iné krajiny v krátkodobom horizonte úplne absorbovať, čo môže u niektorých amerických maloobchodníkov viesť k „nedostatku zásob“. Zároveň pokles textilného priemyslu v týchto dvoch krajinách ovplyvní aj dopyt po surovinách, ako je bavlna a chemické vlákna, čo bude mať nepriamy vplyv na krajiny vyvážajúce bavlnu, ako sú USA a India.
Z dlhodobého hľadiska môže globálny dodávateľský reťazec textilu zrýchliť svoju adaptáciu smerom k „nearshoringu“ a „diverzifikácii“: americké podniky môžu ďalej presúvať objednávky do Mexika a Kanady (ktoré využívajú colné preferencie v rámci Severoamerickej dohody o voľnom obchode), európske podniky môžu zvýšiť obstarávanie z Turecka a Maroka, zatiaľ čo čínske textilné podniky, spoliehajúce sa na svoje „výhody celého priemyselného reťazca“ (kompletný systém od pestovania bavlny až po výrobu hotových výrobkov), môžu prevziať niektoré stredne veľké až vysoké objednávky (ako sú funkčné látky a ekologické oblečenie) presunuté z Bangladéša a Srí Lanky. Tento proces adaptácie však bude trvať určitý čas (odhaduje sa 1 – 2 roky) a bude sprevádzaný zvýšenými nákladmi na rekonštrukciu dodávateľského reťazca, čo sťaží úplné zmiernenie súčasných otrasov v priemysle v krátkodobom horizonte.
Pre čínske textilné podniky v zahraničnom obchode prináša toto kolo colných turbulencií výzvy (nútenie vyrovnať sa so slabým globálnym dopytom a konkurenciou v dodávateľskom reťazci) aj skryté príležitosti. Môžu posilniť spoluprácu s miestnymi továrňami v Bangladéši a na Srí Lanke (napríklad poskytovaním technickej podpory a spoločnou výrobou), aby sa vyhli colným bariéram USA. Zároveň môžu zvýšiť úsilie o preskúmanie rozvíjajúcich sa trhov, ako je juhovýchodná Ázia a Afrika, čím sa zníži závislosť od jednotného trhu v Európe a USA, a tým sa získa výhodnejšia pozícia pri rekonštrukcii globálneho dodávateľského reťazca.
Čas uverejnenia: 16. augusta 2025