Úrad pre indické štandardy (BIS) nedávno oficiálne vydal oznámenie, v ktorom oznámil, že od 28. augusta 2024 zavedie povinnú certifikáciu BIS pre textilné stroje (dovážané aj domáce). Táto politika sa vzťahuje na kľúčové zariadenia v reťazci textilného priemyslu a jej cieľom je regulovať prístup na trh, zvýšiť bezpečnosť zariadení a normy kvality. Zároveň bude mať priamy vplyv na globálnych vývozcov textilných strojov, najmä na výrobcov z hlavných dodávateľských krajín, ako sú Čína, Nemecko a Taliansko.
I. Analýza obsahu základnej politiky
Táto certifikačná politika BIS sa nevzťahuje na všetky textilné stroje, ale zameriava sa na kľúčové zariadenia v procese výroby textilu s jasnými definíciami certifikačných noriem, cyklov a nákladov. Konkrétne podrobnosti sú nasledovné:
1. Rozsah zariadení, na ktoré sa vzťahuje certifikácia
Oznámenie jasne uvádza dva typy kľúčových textilných strojov v zozname povinnej certifikácie, pričom oba sú základnými zariadeniami na výrobu textilných tkanín a hlboké spracovanie:
- Tkáčske stroje: Zahŕňajú bežné modely, ako sú vzduchové krosná, vodné krosná, rapírové krosná a projektilové krosná. Tieto zariadenia sú základným vybavením na výrobu tkanín pri pradení bavlny, pradení chemických vlákien atď. a priamo určujú účinnosť tkania a kvalitu tkanín.
- Vyšívacie stroje: Vrátane rôznych počítačových vyšívacích zariadení, ako sú ploché vyšívacie stroje, vyšívacie stroje na uteráky a flitrové vyšívacie stroje. Používajú sa hlavne na dekoratívne spracovanie odevov a bytového textilu a sú kľúčovým zariadením vo vysokohodnotných článkoch textilného priemyslu.
Stojí za zmienku, že táto politika sa v súčasnosti nevzťahuje na zariadenia v predvýrobnej alebo strednej časti výrobného procesu, ako sú napríklad spriadacie stroje (napr. pradiace stroje, spriadacie stroje) a tlačiarenské/farbiace stroje (napr. osádzacie stroje, farbiace stroje). Priemysel však vo všeobecnosti predpovedá, že India môže v budúcnosti postupne rozšíriť kategóriu textilných strojov podliehajúcich certifikácii BIS, aby dosiahla kontrolu kvality v celom priemyselnom reťazci.
2. Základné certifikačné normy a technické požiadavky
Všetky textilné stroje zahrnuté do rozsahu certifikácie musia spĺňať dve základné normy určené indickou vládou, ktoré majú jasné ukazovatele z hľadiska bezpečnosti, výkonu a spotreby energie:
- Norma IS 14660: Celý názov Textilné stroje – Tkáčske stroje – Bezpečnostné požiadavky. Zameriava sa na reguláciu mechanickej bezpečnosti (napr. ochranné zariadenia, funkcie núdzového zastavenia), elektrickej bezpečnosti (napr. izolačný výkon, požiadavky na uzemnenie) a prevádzkovej bezpečnosti (napr. prevencia hluku, indikátory prevencie vibrácií) tkáčskych strojov, aby sa predišlo zraneniu obsluhy počas prevádzky zariadenia.
- Norma IS 15850: Celý názov Textilné stroje – Vyšívacie stroje – Výkonnostné a bezpečnostné špecifikácie. Okrem toho, že pokrýva bezpečnostné požiadavky podobné tým, ktoré sa vzťahujú na tkáčske stroje, stanovuje aj ďalšie požiadavky na presnosť šitia (napr. chyba dĺžky stehu, obnova vzoru), prevádzkovú stabilitu (napr. bezproblémový nepretržitý čas prevádzky) a energetickú účinnosť vyšívacích strojov, aby sa zabezpečilo, že zariadenie spĺňa výrobné potreby indických textilných podnikov.
Podniky by si mali uvedomiť, že tieto dve normy nie sú úplne rovnocenné s medzinárodne uznávanými normami ISO (napr. norma ISO 12100 pre bezpečnosť strojov). Niektoré technické parametre (ako napríklad prispôsobenie napätia a prispôsobivosť prostrediu) je potrebné upraviť podľa miestnych podmienok a podnebia v Indii, čo si vyžaduje cielenú úpravu a testovanie zariadení.
3. Cyklus a proces certifikácie
- Podľa procesu zverejneného spoločnosťou BIS musia podniky prejsť 4 základnými článkami, aby dokončili certifikáciu, s celkovým cyklom približne 3 mesiace. Konkrétny proces je nasledovný: Podanie žiadosti: Podniky musia predložiť spoločnosti BIS žiadosť o certifikáciu spolu s technickou dokumentáciou k zariadeniu (napr. konštrukčné výkresy, listy s technickými parametrami), popismi výrobných procesov a ďalšími materiálmi.
- Testovanie vzoriek: Laboratóriá určené BIS vykonajú kompletné testovanie vzoriek zariadení predložených podnikmi vrátane testovania bezpečnostnej výkonnosti, testovania prevádzkovej výkonnosti a testovania životnosti. Ak testovanie zlyhá, podniky musia vzorky opraviť a predložiť ich na opätovné testovanie.
- Audit továrne: Ak testovanie vzorky prebehne úspešne, audítori BIS vykonajú audit výrobnej továrne podniku na mieste, aby overili, či výrobné zariadenia, systém kontroly kvality a proces obstarávania surovín spĺňajú certifikačné požiadavky.
- Vydanie certifikátu: Po úspešnom absolvovaní auditu továrne vydá spoločnosť BIS certifikačný certifikát do 10 – 15 pracovných dní. Certifikát je zvyčajne platný 2 – 3 roky a pred uplynutím platnosti je potrebné ho prehodnotiť.
Je obzvlášť dôležité poznamenať, že ak je podnik „dovozcom“ (t. j. zariadenie sa vyrába mimo Indie), musí predložiť aj ďalšie materiály, ako napríklad kvalifikačný certifikát miestneho indického zástupcu a vysvetlenie procesu dovozného colného vyhlásenia, čo môže predĺžiť certifikačný cyklus o 1 – 2 týždne.
4. Zvýšenie a zloženie nákladov na certifikáciu
Hoci oznámenie jasne nešpecifikuje konkrétnu výšku certifikačných poplatkov, jasne uvádza, že „príslušné náklady pre podniky sa zvýšia o 20 %“. Toto zvýšenie nákladov sa skladá najmä z troch častí:
- Poplatky za testovanie a audit: Poplatok za testovanie vzorky v laboratóriách určených BIS (poplatok za testovanie jedného kusu zariadenia je približne 500 – 1 500 USD v závislosti od typu zariadenia) a poplatok za audit v továrni (jednorazový poplatok za audit je približne 3 000 – 5 000 USD). Táto časť poplatku predstavuje približne 60 % celkového nárastu nákladov.
- Poplatky za úpravu zariadenia: Niektoré existujúce zariadenia podniku nemusia spĺňať normy IS 14660 a IS 15850 (napr. chýbajúce bezpečnostné ochranné zariadenia, elektrické systémy nezodpovedajú indickým napäťovým normám), čo si vyžaduje technické úpravy. Náklady na úpravu predstavujú približne 30 % celkového nárastu nákladov.
- Náklady na proces a pracovnú silu: Podniky si musia zabezpečiť špeciálny personál na koordináciu certifikačného procesu, prípravu materiálov a spoluprácu s auditom. Zároveň si môžu potrebovať najať miestne konzultačné agentúry na pomoc (najmä v prípade zahraničných podnikov). Táto časť skrytých nákladov predstavuje približne 10 % celkového nárastu nákladov.
II. Kontext a ciele politiky
Zavedenie povinnej certifikácie BIS pre textilné stroje v Indii nie je dočasným opatrením, ale dlhodobým plánom založeným na rozvojových potrebách miestneho priemyslu a cieľoch dohľadu nad trhom. Základné pozadie a ciele možno zhrnúť do troch bodov:
1. Regulovať miestny trh s textilnými strojmi a eliminovať zariadenia nízkej kvality
V posledných rokoch sa indický textilný priemysel rýchlo rozvíjal (hodnota produkcie indického textilného priemyslu v roku 2023 bola približne 150 miliárd amerických dolárov, čo predstavuje asi 2 % HDP). Na miestnom trhu však existuje veľké množstvo textilných strojov nízkej kvality, ktoré nespĺňajú normy. Niektoré dovážané zariadenia predstavujú potenciálne bezpečnostné riziká (ako sú elektrické poruchy spôsobujúce požiare, nedostatočná mechanická ochrana vedúca k pracovným úrazom) v dôsledku nedostatku jednotných noriem, zatiaľ čo niektoré zariadenia vyrábané malými miestnymi továrňami majú problémy, ako je zaostalosť a vysoká spotreba energie. Prostredníctvom povinnej certifikácie BIS môže India vytriediť vysokokvalitné zariadenia, ktoré spĺňajú normy, postupne eliminovať nekvalitné a vysoko rizikové výrobky a zlepšiť bezpečnosť a efektívnosť výroby celého reťazca textilného priemyslu.
2. Chrániť miestnych výrobcov textilných strojov a znížiť závislosť od dovozu
Hoci je India významnou textilnou krajinou, jej nezávislá výrobná kapacita textilných strojov je relatívne slabá. V súčasnosti je miera sebestačnosti miestnych textilných strojov v Indii len okolo 40 % a 60 % závisí od dovozu (z čoho Čína predstavuje približne 35 % a Nemecko a Taliansko spolu približne 25 %). Stanovením prahových hodnôt pre certifikáciu BIS musia zahraničné podniky investovať dodatočné náklady do úpravy a certifikácie zariadení, zatiaľ čo miestne podniky sú lepšie oboznámené s indickými normami a môžu sa rýchlejšie prispôsobiť požiadavkám politiky. To nepriamo znižuje závislosť indického trhu od dovážaných zariadení a vytvára priestor pre rozvoj miestneho priemyslu výroby textilných strojov.
3. Zosúladenie s medzinárodným trhom a zvýšenie konkurencieschopnosti indických textilných výrobkov
V súčasnosti má globálny textilný trh čoraz prísnejšie požiadavky na kvalitu výrobkov a kvalita textilných strojov priamo ovplyvňuje stabilitu kvality tkanín a odevov. Zavedením certifikácie BIS India zosúlaďuje štandardy kvality textilných strojov s medzinárodnou úrovňou, čo môže pomôcť miestnym textilným podnikom vyrábať výrobky, ktoré lepšie spĺňajú požiadavky medzinárodných kupujúcich, a tým zvýšiť konkurencieschopnosť indických textilných výrobkov na svetovom trhu (napr. textil vyvážaný do EÚ a USA musí spĺňať prísnejšie normy kvality a bezpečnosti).
III. Dopady na globálne a čínske podniky zaoberajúce sa textilnými strojmi
Táto politika má rôzny vplyv na rôzne subjekty. Spomedzi nich čelia zahraničné exportné podniky (najmä čínske podniky) väčším výzvam, zatiaľ čo miestne indické podniky a zahraničné podniky, ktoré dodržiavajú predpisy, môžu získať nové príležitosti.
1. Pre zámorské exportné podniky: Krátkodobé zvýšenie nákladov a vyšší prah prístupu
Pre podniky z hlavných krajín vyvážajúcich textilné stroje, ako sú Čína, Nemecko a Taliansko, sú priamymi dopadmi tejto politiky krátkodobé zvýšenie nákladov a väčšie ťažkosti s prístupom na trh:
- Nákladová stránka: Ako už bolo spomenuté, náklady spojené s certifikáciou sa zvyšujú o 20 %. Ak má podnik veľký exportný rozsah (napr. vyváža 100 tkáčskych strojov do Indie ročne), ročné náklady sa zvýšia o stovky tisíc amerických dolárov.
- Časová stránka: Trojmesačný certifikačný cyklus môže viesť k oneskoreniam v dodaní objednávok. Ak podnik nedokončí certifikáciu do 28. augusta, nebude môcť dodávať tovar indickým zákazníkom a môže čeliť riziku porušenia objednávky.
- Konkurencia: Niektoré malé a stredné zahraničné podniky môžu byť nútené stiahnuť sa z indického trhu kvôli svojej neschopnosti znášať náklady na certifikáciu alebo rýchlo dokončiť úpravy zariadení a podiel na trhu sa bude sústrediť vo veľkých podnikoch so schopnosťami dodržiavať predpisy.
Napríklad Čína je najväčším zdrojom dovozu textilných strojov pre Indiu. V roku 2023 dosiahol čínsky vývoz textilných strojov do Indie približne 1,8 miliardy amerických dolárov. Táto politika bude mať priamy vplyv na exportný trh v hodnote približne 1 miliardy amerických dolárov, na ktorom sa podieľa viac ako 200 čínskych podnikov zaoberajúcich sa textilnými strojmi.
2. Pre miestne indické podniky zaoberajúce sa textilnými strojmi: Obdobie dividend z politiky
Priamymi príjemcami tejto politiky budú miestne indické podniky zaoberajúce sa textilnými strojmi (ako napríklad Lakshmi Machine Works a Premier Textile Machinery):
- Významné konkurenčné výhody: Miestne podniky sú lepšie oboznámené s normami IS a môžu rýchlo dokončiť certifikáciu bez toho, aby znášali dodatočné náklady na cezhraničnú prepravu a zahraničné audity pre zahraničné podniky, čím majú väčšie výhody v cenovej konkurencii.
- Uvoľnenie dopytu na trhu: Niektoré indické textilné podniky, ktoré sa pôvodne spoliehali na dovážané zariadenia, môžu prejsť na nákup lokálnych zariadení vyhovujúcich predpisom z dôvodu oneskorenia v certifikácii dovážaných zariadení alebo zvýšenia nákladov, čo povedie k rastu objednávok miestnych strojárskych podnikov.
- Motivácia pre technologickú modernizáciu: Táto politika tiež prinúti miestne podniky zlepšiť technickú úroveň zariadení, aby spĺňali vyššie štandardné požiadavky, čo z dlhodobého hľadiska prispieva k modernizácii miestneho priemyslu.
3. Pre indický textilný priemysel: Krátkodobé problémy a dlhodobé výhody existujú súčasne
Pre indické textilné podniky (t. j. kupujúcich textilných strojov) majú dopady politiky charakteristiky „krátkodobého tlaku + dlhodobých výhod“:
- Krátkodobý tlak: Ak sa podnikom pred 28. augustom nepodarí zakúpiť vyhovujúce zariadenia, môžu čeliť problémom, ako je stagnácia v obnovovaní zariadení a oneskorenie výrobných plánov. Zároveň sa zvýšia náklady na obstaranie vyhovujúcich zariadení (pretože strojárske podniky prenášajú náklady na certifikáciu), čo zvýši prevádzkový tlak na podniky.
- Dlhodobé výhody: Po použití zariadení, ktoré spĺňajú normy BIS, sa v podnikoch zlepší bezpečnosť výroby (zníženie pracovných úrazov), zníži sa poruchovosť zariadení (zníženie strát z prestojov) a vyššia stabilita kvality výrobkov (zlepšenie spokojnosti zákazníkov). Z dlhodobého hľadiska sa tým znížia komplexné výrobné náklady a zvýši sa konkurencieschopnosť podnikov.
IV. Odporúčania pre odvetvie
V reakcii na indickú politiku certifikácie BIS musia rôzne subjekty formulovať stratégie reakcie na základe vlastných situácií, aby znížili riziká a využili príležitosti.
1. Zahraničné exportné podniky: Využite čas, znížte náklady a posilnite dodržiavanie predpisov
- Zrýchlenie procesu certifikácie: Podnikom, ktoré ešte nezačali s certifikáciou, sa odporúča, aby okamžite zriadili špeciálny tím, ktorý sa spojí s laboratóriami určenými BIS a miestnymi konzultačnými agentúrami (ako sú miestne indické certifikačné agentúry) s cieľom uprednostniť certifikáciu základných produktov a zabezpečiť, aby sa certifikáty získali do 28. augusta.
- Optimalizácia štruktúry nákladov: Zníženie nákladov spojených s certifikáciou prostredníctvom dávkového testovania (zníženie poplatku za testovanie za jednotku), rokovania s dodávateľmi o rozdelení nákladov na úpravu a optimalizácia výrobného procesu. Zároveň môžu podniky rokovať s indickými zákazníkmi o úprave ceny objednávky a rozdelení časti nákladového tlaku.
- Lokalizácia rozloženia v predstihu: Podniky, ktoré plánujú dlhodobo hlboko kultivovať indický trh, môžu zvážiť zriadenie montážnych závodov v Indii alebo spoluprácu s miestnymi podnikmi na výrobe. To môže na jednej strane vyhnúť sa niektorým certifikačným požiadavkám na dovážané zariadenia a na druhej strane znížiť clá a náklady na dopravu, čím sa zvýši konkurencieschopnosť na trhu.
2. Miestne indické podniky zaoberajúce sa textilnými strojmi: Využite príležitosti, zlepšite technológie a rozšírte trh
- Rozšírenie rezerv výrobnej kapacity: V reakcii na možný rast objednávok naplánujte výrobnú kapacitu vopred, zabezpečte dostatočné dodávky surovín a vyhnite sa premeškaniu trhových príležitostí z dôvodu nedostatočnej výrobnej kapacity.
- Posilnenie technologického výskumu a vývoja: Na základe splnenia štandardov informačných technológií ďalej zlepšovať úroveň inteligencie a úspory energie zariadení (napríklad vývojom inteligentných tkáčskych strojov a vyšívacích strojov s nízkou spotrebou energie) s cieľom vytvoriť diferencovanú konkurenčnú výhodu.
- Rozšírte zákaznícku základňu: Proaktívne sa spojte s malými a strednými textilnými podnikmi, ktoré pôvodne používali dovážané zariadenia, poskytnite riešenia na výmenu zariadení a popredajnú podporu a rozšírte podiel na trhu.
3. Indické textilné podniky: Plánujte včas, pripravte si viacero možností a znížte riziká
- Kontrola existujúceho vybavenia: Okamžite overte, či existujúce vybavenie spĺňa normy BIS. Ak nie, musí sa do 28. augusta vypracovať plán modernizácie vybavenia, aby sa predišlo ovplyvneniu výroby.
- Diverzifikácia obstarávacích kanálov: Okrem pôvodných dovážaných dodávateľov sa synchronne spojte s miestnymi indickými strojárskymi podnikmi, ktoré spĺňajú požiadavky, a vytvorte tak duálny obstarávací kanál „dovoz + lokálny“, aby sa znížilo riziko dodávok z jedného kanála.
- Uzamknite náklady so strojárskymi podnikmi: Pri podpisovaní zmlúv o verejnom obstarávaní jasne definujte spôsob znášania nákladov na certifikáciu a mechanizmus úpravy cien, aby ste predišli sporom spôsobeným následným zvýšením nákladov.
V. Budúci výhľad politiky
Z pohľadu trendov v odvetví môže byť zavedenie certifikácie BIS pre textilné stroje v Indii prvým krokom jej „plánu modernizácie textilného priemyslu“. V budúcnosti môže India ďalej rozšíriť kategóriu textilných strojov podliehajúcich povinnej certifikácii (ako sú spriadacie stroje a tlačiarenské/farbiace stroje) a môže zvýšiť štandardné požiadavky (napríklad pridanie ochrany životného prostredia a inteligentných indikátorov). Okrem toho, s prehlbovaním spolupráce Indie s hlavnými obchodnými partnermi, ako sú EÚ a USA, môže jej štandardizačný systém postupne dosiahnuť vzájomné uznanie s medzinárodnými normami (napríklad vzájomné uznávanie s certifikáciou CE EÚ), čo z dlhodobého hľadiska podporí proces štandardizácie na globálnom trhu s textilnými strojmi.
Pre všetky relevantné podniky je potrebné, aby sa „súlad“ stal súčasťou dlhodobého strategického plánovania, a nie len krátkodobým reakčným opatrením. Iba prispôsobením sa štandardným požiadavkám cieľového trhu vopred si podniky môžu udržať svoje výhody v čoraz tvrdšej globálnej konkurencii.
Čas uverejnenia: 20. augusta 2025